FITPOBYT Hotel Salalah Rotana Resort *****

Omán, púštna krajina, ktorá sa rozprestiera na juhovýchodnom cípe Arabského polostrova bola kedysi námornou mocnosťou. Dnes je novo rozvíjajúcou sa turistickou destináciou charakteristickou tropickým podnebím, nádhernými plážami s jemným bielym pieskom a luxusnými rezortmi. Sultanát opradený historickými mýtusmi je vďaka životnému štýlu a bezpečnosti v krajine označovaný za Švajčiarsko Stredného východu. Je miestom, kde sa snúbi moderná architektúra s arabskou históriou.

Mesto Salalah je druhým najvýznamnejším mestom Ománu a najdôležitejším mestom južnej časti sultanátu. Pre oblasť Salalah je charakteristické príjemné počasie, panenské pláže, ale aj nádherné prírodné scenérie horských masívov. Mesto je ideálnym východiskovým bodom na výlety do okolitých archeologicky významných lokalít. V Salalah sa nachádza mešita sultána Quabosa s nádherným parkom, ktorá patrí k hlavným turistickým lákadlám. Ománske pobrežie je domovom delfínov a veľrýb, ktoré je možné pozorovať počas fascinujúceho fakultatívneho výletu. Oblasť je preslávená plantážami banánovníkov, kokosovými palmami, papájou a typickou vôňou kadidla ako aj z neho vyrobených produktov.
Poloha

Ománsky sultanát je arabský štát v juhozápadnej Ázii. Nachádza sa v juhovýchodnej časti Arabského polostrova pri pobreží Arabského mora a Ománskeho zálivu. Rozlohou patrí k najväčším krajinám Arabského polostrova. Susednými štátmi Ománu sú na severe Spojené arabské emiráty, na juhozápade Jemen a na západe Saudská Arábia.
Klíma

Krajina sa nachádza v oblasti 2 klimatických pásiem. Sever a vnútrozemie charakterizuje stredozemné podnebie a v južnej časti sultanátu panuje tropické podnebie. Júl až začiatok septembra je obdobím monzúnov, práve v tomto období sa Stredný východ sťahuje do južnej časti Ománu, oblasti Dhofar (Salalah), lebo príroda je počas jemných dažďov svieža a plná zelene a ovzdušie dosahuje príjemné teploty.
Príroda

Príroda je v Ománe rozmanitá. Krajinu pokrývajú púšte i divoké horské štíty – po pobreží Ománskeho zálivu sa tiahne pohorie Al-Hajar. Väčšinu územia pokrýva púštna rovinná nížina. Pre milovníkov prírody bude určite lákavejšia južná časť Ománu v okolí mesta Salalah. Obdobie monzúnov v letných mesiacoch dodáva krajine svieži charakter s nádhernou zeleňou a bohatou vegetáciou. V celom sultanáte sa nachádza množstvo prírodných rezervácií, v ktorých žijú rozmanité druhy chránených živočíchov a rastlín.
História

Na území dnešného Ománu sa v priebehu histórie vystriedalo veľa kultúr a ríší. Prvotné osídlenie územia sa datuje do obdobia 4 tisíc pred naším letopočtom. Medzníkom v histórii bola Mahanská ríša, jej existencia bola založená na obchodovaní s meďou, drevom a korením. Obchodovalo sa najmä so Sumerskou ríšou. Ďalšími významnými obchodovateľnými komoditami sa v 1 st. n.l. stali kadidlo a myrha. Arabský polostrov sa definitívne dostal pod nadvládu moslimov v bitke u Dibby v roku 635 a v 8. storočí vznikol prvý samostatný štát Omán. V 16. a 17. storočí sa dostáva územie pod kontrolu Portugalska a stopy portugalskej kultúry sú v Ománe badateľné aj dnes. Po odchode Portugalcov sa Omán stáva námornou veľmocou s dŕžavami na východoafrickom pobreží. Od konca 18. storočia až do polovice sedemdesiatych rokov 20. storočia bola krajina pod vplyvom Britov. Nezávislosť Omán získal v roku 1971.
Kuchyňa

Tradičná ománska kuchyňa je veľmi jednoduchá – je výborne dochutená miestnymi koreninami. Najviac pokrmov je pripravovaných z jahňacieho, kozieho a ťavieho mäsa. Najčastejšími prílohami k hlavnému jedlu sú chlebové placky (rukhal), ďatle a ryža. Vďaka rybolovu sa často konzumujú aj plody mora a čerstvé ryby. Lokálnou špecialitou sú pokrmy z tuniaka. Vyhľadávaným miestnym nápojom je laban, cmar so slanou chuťou ako i rôzne jogurtové nápoje ochutené kardamonom a pistáciovými orechmi.

Omán

Omán je iný. Na rozdiel od turisticky exponovaných arabských krajín, Omán zatiaľ nie je poznačený negatívnymi sprievodnými javmi masového turizmu.

Rok 2015 vojde do histórie ako rok, kedy Angela Merkelová „pozvala“ utečencov do Európy a téma utečencov a islamu sa chtiac nechtiac stala súčasťou našich životov. Keby mi vlani, v atmosfére vybičovaných vášní niekto povedal, že sa v októbri ocitnem – dokonca dobrovoľne – najprv v oblakoch nad Iránom a následne v krajine susediacej so Saudskou Arábiou a Jemenom, považovala by som to za vylúčené. Nuž, stalo sa. Obľúbená slovenská cestovka sa odhodlala k odvážnemu počinu – dokresliť na naše cestovateľské mapy dovtedy málo známu krajinu – Omán.

Priznám sa, že sa mi nápad zahájiť charterové lety z Bratislavy do druhého najväčšieho mesta Ománu – Salalahu javil v kontexte kulminujúcich protimoslimských nálad ako úplné šialenstvo. Z Ománu som odchádzala s neurčitým pocitom, že toto proste za daných okolností, v danom čase nebude fungovať. Že načasovanie nie je správne. Moju optiku, väčšinou celkom realistickú, zatienili predsudky.

O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď som sa tri mesiace po mojom návrate od talianskeho obchodného partnera dozvedela, že Salalah je absolútnym hitom sezóny veľkej talianskej cestovky a Taliani sa za Salalahom idú potrhať. Na moje počudovanie, že ako je to možné, riaditeľ tej talianskej cestovky podotkol, že by som sa mala oprostiť od vlastnej deformovanej optiky a pozrieť sa na Salalah očami klientov. Tak som sa teda zamyslela a uznala som, že Talian, aj naša známa slovenská cestovka mali pravdu. Koniec koncov, svedčia o tom stovky spokojných slovenských klientov, ktorí na jar 2016 Omán navštívili.

Základnou chybou v mojich mentálnych algoritmoch bolo strčiť Omán do škatuľky, v ktorej mám uložený Egypt, Tunisko a Spojené Arabské Emiráty. Omán je rozhodne iný. Na rozdiel od turisticky exponovaných arabských krajín, Omán zatiaľ nie je poznačený negatívnymi sprievodnými javmi masového turizmu. Z jednoduchého dôvodu: masový turizmus sem ešte nedorazil. Kým v spomínaných krajinách je zahraničný návštevník často vnímaný len ako nositeľ možného zárobku a pre miestnych predstavuje ekvivalent chodiaceho dolára, v Ománe sa zatiaľ stretávame s úprimnou pohostinnosťou a záujmom.

Ak chceme pochopiť Omán v správnom kontexte, potrebujeme poznať niekoľko faktov. Moderná história Ománu je spojená výlučne so súčasným sultánom Qaboosom bin Said al Saidom. Práve on v roku 1970 vo svojich 30-tich rokoch (s údajnou tichou podporou Britov) nekrvavým pučom prevzal moc od svojho otca, ktorý držal Omán v akomsi izolovanom stredoveku a začal s modernizáciou krajiny. Napriek tomu, že vládne absolutistickej monarchii, čo je, priznajme si, štátne zriadenie v súčasnej dobe nie zrovna moderné a v našom európskom ponímaní zaváňajúce skôr diktatúrou, sultán sa dodnes teší veľkej popularite na domácom aj medzinárodnom poli, právom si pripísal na svoje životné konto mnohé úspechy a rozhodne sa nedá považovať za diktátora. Aktuálne je najdlhšie vládnucim panovníkom v arabskom svete – Ománu vládne už 46 rokov – a zaslúžil sa o prerod svojej krajiny na prosperujúcu, pokojnú oázu, značne sa odlišujúcu od svojich turbulentných najbližších susedov. Vo svojej krajine udržiava poriadok a so svetovými veľmocami korektné vzťahy. Sultána Qaboosa môžme bez zaváhania nazvať vizionárom. Počas panovania svojho otca bol život v Ománe doslova primitívny. V celej krajine existovali iba tri školy (ako inak, len pre chlapcov), obyvatelia nevedeli čítať a písať, prekvital obchod s otrokmi, neexistovali spevnené cesty a ako dopravné prostriedky slúžili –čo asi – ťavy. A ako to vyzerá dnes? Bezplatné školstvo, zdravotníctvo, fungujúca infraštruktúra, telekomunikácie, kultúra, to všetko vďaka sultánovi. No, aby som bola dôsledná, sultánovmu úsiliu značne dopomohli zásoby ropy a zemného plynu.

Sultán si je vedomý toho, že zásoby ropy Ománu vydržia zhruba do roku 2020 a Omán nutne potrebuje alternatívne príjmy. Práve preto otvoril svoju krajinu svetu a zahájil mohutné investície do cestovného ruchu. Až do roku 2014 smerovali kroky návštevníkov skôr na sever krajiny – na polostrov Musandam, do hlavného mesta Muscat a na historické miesta, zaradené do zoznamu UNESCO. Turizmus na juhu v podobe, v akej sme ho spoznali za posledný rok, neexistoval. Bolo však otázkou času, kedy sa tak dôležité mesto, akým je Salalah, otvorí svetu – Salalah, vzdialený 1000 km južne od hlavného mesta je totižto rodiskom milovaného sultána. Už tento fakt je dostatočne významný na to, aby sa Salalah dostal do zorného uhla cestovateľských fajnšmekrov a nadchol investorov. Mesto je navyše obklopené nádhernými panenskými plážami a pohorím, ktoré sa v letných mesiacoch počas obdobia monsúnov Khareef mení na nepoznanie. Práve počas Khareefu sa Salalah stáva obľúbeným dovolenkovým hotspotom Arabov z ostatných krajín Zálivu – tí sa idú zblázniť od radosti, keď vidia súvislú prírodnú zeleň, vodopády a keď teplota vzduchu dosahuje len niečo vyše 20 stupňov. Uznajme, v krajinách Zálivu to nie je zrovna bežný jav. Nás však Khareef zaujíma len okrajovo a nepredpokladám, že by sme sa dobrovoľne hrnuli v čase našich letných dovoleniek za hmlou a dažďom. Leto v Salalahu s radosťou prenecháme Arabom – pre nás sa Salalah stáva zaujímavým v horúcich jesenných, zimných a jarných mesiacoch.

Počasie samozrejme samo osebe nestačí, ak chýba turistická infraštruktúra. Sultán vyhodnotil, že je načase ukázať svetu aj juh, dal dobudovať nový terminál medzinárodného letiska v Salalahu a známa egyptská developérska spoločnosť Orascom získala úžasnú zákazku – vybudovanie úplne nového strediska Salalah Beach Resort s hotelmi, prístavom, golfovým ihriskom, aquaparkom, obchodmi a reštauráciami. V roku 2012 sa slávnostne otvorila prvá časť projektu – Juweira Boutique Hotel, v roku 2014 nasledoval Salalah Rotana Resort a zatiaľ posledný klenot, Al Fanar Hotel and Residences bol uvedený do prevádzky v decembri 2015. Ak ste niekedy boli na dovolenke v Egypte, určite ste už počuli o strediskách El Gouna, Makadi Bay alebo Taba Heights – podobnosť s projektom Salalah Beach Resort nie je náhodná, všetky realizoval práve Orascom. V Salalah Beach Resorte zažijete nefalšované deja vu a ak necháte trochu popracovať svoju fantáziu, získate predstavu, ako to tu bude vyzerať o pár rokov. Súčasťou strediska majú byť aj hotely renomovaných sietí – Club Med a Movenpick. Projekt síce realizuje Orascom a vizuálna podoba s egyptskými rezortmi je zjavná na prvý pohľad, tým ale podoba končí. Základný rozdiel je v prístupe personálu. Poznačená predsudkami, nechtiac nadobudnutými v Egypte som bola počas celého pobytu v Ománe v strehu a podvedome som čakala ak už nie obťažovanie, tak aspoň nejaké to otravovanie. Nestalo sa. Zapamätajte si – v Ománe vás nebude nikto inzultovať. Jednoducho to nemajú v povahe a necítia potrebu. Rovnako vás nikto nebude nástojčivo presviedčať o nadradenosti svojej viery. Personál, ale aj miestni obyvatelia na ulici alebo bazároch sa k vám budú správať slušne, priateľsky a úctivo.

Byť na nejakom mieste prvýkrát znamená prisľub nových dojmov a pocitov. Niekto si spontánne zapamätá vône, niekto more, jedlo, ľudí – ja si spravidla pamätám blbosti. Moja myseľ uskladní nejaké v zásade nepodstatné detaily alebo pocity. Preto si napríklad pamätám, že v a la carte reštaurácii niektorí kolegovia jedli snáď najväčších homárov aké som kedy videla. Pri stole vo mne rezonoval pocit neurčitého diskomfortu a jedným okom som sledovala, či niektorý ten homár svoj rigor mortis nepredstiera a nerozhodne sa pomstiť nedôstojnú smrť svojich homárích kolegov. Pamätám si, aký dobrý pocit ma premohol, keď sme si všimli, že v tej reštaurácii pijeme víno zo slovenských pohárov značky Rona. Normálne som bola pyšná, že vau, aký exportný artikel to máme. Rovnako mi utkvel v pamäti pocit uspokojenia, ktorý sa dostaví vždy, keď sa ubezpečím že niečo naozaj funguje, prípadne ak zistím že niečo nie je len planý prísľub – tentokrát sa to stalo počas plavby za delfínmi. Výlety podobného druhu (za delfínmi, za veľrybami, za korytnačkami a podobne) som absolvovala už príliš veľakrát na to, aby som slepo verila že nejaké tie tvory určite uvidím. Nuž, v Salalahu môžte vziať jed na to, že delfín sa vám naozaj pritrafí. Čo delfín, desiatky delfínov. A to už po pár minútach plavby z hotela, v ich prírodnom prostredí – v oceáne. Verte alebo neverte, tie delfíny sa usmievali akosi úprimnejšie ako ich súkmeňovci v rôznych aquaparkoch alebo delfináriách.

Počas výletu do blízkeho, krásneho zeleného údolia Wadi Darbat som si uvedomila, že už som videla ťavy v púšti, na pláži, v cirkuse aj v ZOO – ale ešte nikdy som nevidela „ťavie JRD“ v lese. No, všetko je raz prvýkrát. Ako správni výletníci sme vyskákali z autobusov a na počudovanie miestnych – neviem ako to nazvať, pastierov? – sme sa snažili odfotiť čo najviac tiav a popritom nešlapnúť do tavieho …. veď viete čoho. Úprimne, nebol to voňavý zážitok a v podstate si vôbec neviem vysvetliť tú davovú psychózu, ako sa každý snažil zachytiť pre večnosť čo najviac tiav. Moja fantázia sa pohla a nevedela som sa ubrániť predstave, ako by sa asi tváril bača niekde v našich končinách, keby zrazu pri jeho salaši zastavilo niekoľko turistických autobusov, z autobusov by vyskočilo 150 Ománcov a fotili by si ovce a Dunča ktorý ich stráži. No, tak to bol zážitok tohto druhu.

Nezabudnem ani na animátorov – tanečníkov počas slávnostnej večere, ktorí pre naše pobavenie poskakovali v ich tradičnom odeve pripomínajúcom nočnú košelu s maketami šablí (že vraj nejaký tradičný tanec, veď dobre no, názov si nepamätám). Neviem sa ubrániť pocitu, že keď svoje predstavenie skončili, tešili sa rovnako ako my. Tí tanečníci, chlapci vo veku okolo 20 rokov, už v „zákulisí“ po absolvovaní svojej povinnej kultúrnej vsuvky, zrazu začuli lambadu. Áno, čítate dobre, naozaj lambadu. V Ománe, v roku 2015. Na tvárach chlapcov – animátorov sa rozlial blažený úsmev a začali si pohupovať, len tak, pre svoje potešenie. Z pohupovania sa o chvíľu vykľula insitná arabská choreografia na lambadu a nám padli sánky. Ani nie tak z toho tanca samotného – ale z tej nespútanej, nefalšovanej, spontánnej radosti z pohybu, mladosti a života. Z tých chlapcov jednoducho vyžarovalo štastie.

Neviem či niekedy niekto zmeral pocit šťastia Ománcov a neviem ani, aké metódy sa na takéto zisťovanie používajú, ale myslím, že by skončili v škále od 1 do 10 minimálne na úrovni deviatky. Ománci sa celkovo javia ako národ šťastný a spokojný. Veď bodaj by nie, ak sa cítia v bezpečí, nestrádajú, nie sú ešte tak zaťažení komerciou, majú lacný benzín, uspokojivú životnú úroveň, žiadnu byrokraciu, takmer nulovú kriminalitu, žiadne dane z príjmu a na rozdiel od väčšiny ostatných arabských krajín majú ománski muži a ženy rovnaké práva. Muži síce majú v zmysle moslimských tradícií povolené štyri manželky, túto možnosť „využíva“ asi tak 2% Ománcov. Ak tú tému načrtnete, chytia sa za hlavu a vysvetlia vám, že jedna manželka bohate stačí a o žiadne komplikácie spojené s viacerými manželkami rozhodne nestoja. V neposlednom rade, Ománci žijú v čistej krajine. Viete že v hlavnom meste Muscat neuvidíte jediné špinavé auto? Za špinavé auto je totižto pokuta.

Apropo, hlavné mesto Muscat. Muscat nie je Salalah a Salalah nie je Muscat. Rovnako sa nedajú porovnávať hotely v Salalah Beach Resorte s hotelmi v Muscate. Hotely v Salalah Beach Resorte sú také tie spoľahlivé, plážové all inclusive rezorty pre širokú klientelu, kým hotely v Muscate sú niečo ako créme de la créme. Do Salalahu sa vyberte, ak chcete prežiť klasickú, oddychovú plážovú dovolenku za výborné, ešte stále uvádzacie ceny. Zažijete naozajstný Karibik Orientu, presne taký, aký vám sľubujú reklamy a katalógy cestoviek. Ak však chete viac a nevadí vám väčšia investícia, vyberte si Muscat. Hotely ako The Chedi, Shangri La Bar al Jissah, Grand Hyatt, Intercontinental, Crowne Plaza sú pojmami v medzinárodnom meradle. O Al Bustan Palace – The Ritz Carlton ani nehovoriac. Al Bustan Palace dal postaviť sám sultán v roku 1985 na špeciálnu príležitosť – summit GCC. Al Bustan, stojaci pri mori v susedstve budovy parlamentu hostil hlavy arabských štátov a početné VIP osobnosti.

Muscat je mesto rozprávkové. Keď sa zapozeráte na scenérie tvorené kontrastom tmavých skál neuveriteľných tvarov, pražiaceho slnka, zelených palmových oáz a trblietajúceho sa mora, uveríte, že to miesto musel stvoriť Boh. Sultánovi sa podarilo skĺbiť futuristickú architektúru s tradičnými prvkami, vyhnúť sa gýču a nepodľahnúť velikášskej rozdrapenosti ako v susedných Spojených arabských emirátoch. Veľká mešita s kapacitou pre 20000 veriacich, stojaca na ploche 416000 m2 pôsobí veľkolepo, ale nie rušivo. Rovnako pozoruhodná je aj budova Kráľovskej opery, postavená na sultánov pokyn. Opera, ktorá 12. októbra oslávi svoje piate narodeniny hostila už také operné esá ako je Placido Domingo, Andrea Bocelli, Jose Carreras, Renéé Fleming a 3. marca 2017 tu vystúpi aj Anna Netrebko. Čaru Muscatu podľahol aj Michael Jackson – pár mesiacov pred svojou smrťou tu strávil 45 dní a pochvaľoval si kľud, pokoj a priateľský prístup. Vôbec sa mu nečudujem. Nepoznám nikoho, koho by Muscat nechal chladným.

Omán stojí za to navštíviť – a to čím skôr. Sultán Qaboos je dlhodobo vážne chorý a začínajú narastať obavy, čo nastane po jeho smrti. O jeho súkromí sa vie málo, ženatý bol iba raz, aj to veľmi krátko a nemá potomkov. Ďalší sultán bude „obálkový“ – ak sa kráľovskej rodine nepodarí do troch dní po smrti Qaboosa dohodnúť na nástupcovi, k moci sa dostane ten, koho Qaboos určil. Obálky s menom nástupcu sú už zapečatené a prísne strážené.

Či bude nový sultán rovnako schopný a obľúbený ako je ten súčasný, ukáže čas. Rovnako ostáva len dúfať, že krajine sa podarí zachovať si svoju integritu, prosperitu a neodkloní sa od nastolených moderných trendov. Každopádne, v arabskom svete nikdy neviete. Preto sa oplatí Omán zaradiť do svojho cestovateľského kalendára čím skôr a zažiť ho v jeho súčasnej podobe. Či už chcete letieť z Bratislavy do Salalahu alebo z Viedne do Muscatu, teraz je ten správny čas. Vrátite sa oddýchnutí a možno stratíte jeden zo svojich predsudkov. Dajte Ománu šancu a spoznáte prívetivú, bezpečnú tvár arabského sveta.