Filipíny 2018

Z Bangkoku sme boli za 3 hodky v Manile. A malým motoráčikom za 60min na ostrove PALAWAN. Zabudnite na Thajske ŤUK-ŤUKy a motorky. Tu sa jazdí na takýchto limuzínach!!!?

My, rozmaznanci sme sa vydali džípom cez celý ostrov na sever do mesta ROXAS. Samozrejme po ceste sme čekli všetky pláže, rybársku dedinku a dali sme si fajn čerstvú gril rybičku na grile plus v miestnom BíííG shopping kúpili k tomu pivečko. Najviac nás prekvapilo, že v každej aj najmenšej dedinke majú cirkevnú školu a krásny kostol. Potom sme sa nalodili na klasickú filip-bárku a cez vlny hodku na prekrásny ostrov MODESA…PARÁDA!!!

Akonáhle sme sa po milom privítaní a welcome drinku zložili do našej úúúžasnej romantickej chatky na bielom piesku kde tiekla len slaná voda z kohútikou, boli sme bez elektriny a spali sme na ,,LETISKU“ pod moskitiérou…dali sme si ,,dlhúúú“ prechádzku okolo ostrova… za 20 min vybavené… ale táááak prekrásne…a sami!! … večer drinčíky, grilované krevety, obrie kalamáre plus typické filipínske bravčové… skúsila som- nedá sa!

Keď sa zobudíte v raji a nič nemusíte…pozriem vpravo, vĺavo a len ja, príroda plus zvieratká. Celý deň šnorchlovanie – zraločíky, korytnačky, napajedené ostnaté nafukovacie rybičky, krásne ale nebezpečné šedé raje s bledomodrými až svietiacimi škvrnami, veĺké farebné papagájovce a mnóžstvo farebných adeptov do akvárií plus krásne koraly…tyrkysové more…cca 6 hodín vo vode…vymočená som jak žaba ale šťastná…

Keď vám z tej pohody a leňošenia prepína a telíčko si pýta pohyb…JUPÍ !!! Veď môžem !!! SLOBODA !!! Že mi šibká vidia len kormorány a môj drahý.

---

Postoj chvíĺa si krásna!!! … trošku strečingu pri západe slnka…MŇAM… Verím, že takto o rok v 2018 si spoločne zacvičíme na FITPOBYTE na prekrásnych FILIPÍNACH!!!

Opať ráno v raji…Zlatík sa vytratil na raňajky a PANI MICKA domáca mňavká na verande…tak som jej uliala do vedra čistej vodičky. Drhnem zuby…pohodička..odchod lode z ostrovčeka na Palawan až o 13hod…7:45 dobehne Petrík ,,Si schopná za 10 min zbalit kufre a vypadnúť na loď??? ,,NIEEEE“ s plnou hubou pasty…,,ale o 13 hod už neodideme…vraj sa dvíha vietor na 2-3 dni!!!“ ,, ANOOOOO!!!“ – Však som 3 mesiace v jednom kufri to dám !!!…o 5 min 8hod pyšne stepujem na raňajkách a s kávičkou v ruke oznamujem drahému nech pošle po kufre!!! Podĺa mňa, chlapi takýto výkon ani nevnímajú…OK SMER – späť na PALAWAN a z prístavu cca 200km na severo- západ….tichá nadhera…. po ceste zážitky…miestny život filipínčanov, vyhliadky, vodopády, príchod do TICHA… najromantickejší VALENTIN ??? (celá mliečna dráha nad nami a more pred nami..plus 4 páry psích očí čakajúcich na kosti z večere pod nami????) Na Valentína nás upozornila až recepčná….však sme vypnutí….dátum a aký deň v týždni netušíme….super miesto…len pár zasvetencov, my a príroda….a domčeky na stračej nôžke …. a možno sa mi podarí zavesit aj video – STRAŠNÝ SIGNÁL!!!

Vodopády boli úžasné. Až 3 vedĺa seba. Domáci nás poučili že 1. je NAJ na plávanie, 2. ak sa odvážite na skákanie cca 15-20m výška a 3. na oddychovanie….ten som si ja zmenila za fitko a skúšala som po vysiacich lianach zo skáll priamo do vodopádu šplhanie….?

Ráno vytešení vstávame že sa ide lodičkou na celodenné túlanie po ostrovoch. Avšak príroda je silnejšia – strááášne fúka a pani domáca nás dáva do obrazu že bude ešte minim 2-3 dni…práve toĺko sme tu chceli potulkami po opustených ostrovoch stráviť, FŇÚK…tak nič…opúšťame oázu kĺudu a mierime do kluku civilizácie smer EL NIDO. Samozrejme, že po ceste zbehneme do každej odbočky a nezjazdnej cestičky(vďaka za džíp) aby sme videli miesta kde turisti málokedy zavítajú. A sme ODMENENÍÍÍ! Našli sme úplne, ale že úúúplne opustenú pláž. Dokonca sa k nej nedalo dostať. Museli sme nechať auto medzi palmami a odšlapať si cca 1km. PARÁÁÁDA. Tak sme si to strihli na Adama Evu, užííívali seba, neskutočnú prírodu a more až do večera. Ten sme už strávili na pláži v El Nido a skoro sme sa zadrhli obrovskými grilovanými kalamármi, krevetami a samozrejme sladká bodka nesmie chýbať – nutelová palacinka s kokosovou zmrzlinou! POMÓÓÓC…

Dnes máme v pláne celodenný výlet na lodi po okolitých ostrovoch, šnorchlovanie na koralových útesoch a kajakovanie v čistučkých lagúnach. Počasie sa moc ,, netvári že nás pustí na more, ale riskujeme to… vyplatilo sa! Všetky mraky na fotkách sa zoskupili okolo, ale na nás sa slniečko celý deň usmievalo. Večer sa vraciame unavení a po celodennom plávaní a šnorchlovaní vyhladnutí. Paradox, našli sme SUPER grécku reštiku tak fičíme pre zmenu na tzatzikoch, grilovanom syre, musake bielom vínku a opäť sladká bodka, tentokrát mňamková baklava s domácou zmrzlinou…život je sladučkýýý…to zas budem po príchode domov šlapať na cardiu….

Počasie na nás úplne kašle. Sme pod mrakmi a tak fúka, že žiadna loď nemôže vyplávať ani na najbližší ostrov…HMMMM….sadáme do džípu a preskúmame každú odbočku…hĺadáme…nevieme síce čo, ale vieme že to nájdeme…tak sa nám podarilo opäť stráviť super deň… ja som si dala menšiu dávku adrenalínu na jednej z najvysšich a najdlhšich ZIP-LANE na celých Filipínach. Nakoniec sa aj to slniečko umúdrilo a celý deň sme vylihovali , kúpali, čitali a drinčíkovali….dnes to je hlavne o vídeách….tak dúfam, že sa mi ich podarí zavesiť….

4×4 nás dostane všade….aj tam kde motorky neprejdú…

Smrť v očáááach, nebolo mi všetko jedno! Výška 120m dlzka 700m…ale bolo to supeeeeer. Len škoda že mi kvôli vetru nedovolili ísť na SUPERMANA, teda v polohe ležmo na bruchu….

Tu je generál počasie. Keďže dnes zavelilo na prekrásny slnečný deň bez vetra, vysielam môjho drahého zohnať lodičku ktorá by nás samých dvoch odviezla na jeden z okolitých ostrovov. Ja rýchlo balím, za 15 min nasadáme do SUPER FÁRA ktoré nás vezie mimo mesta do malej rybárskej dedinky.

Po príchode nás víta čulý ruch ale hlavne vážny baskedbalový zápas na jeden kôš. (už som vám písala , že v každej aj malej dedinke majú pekné vybetónované basket igriská. Nedalo mi popýtala som sa a hrá sa tu nie NBA ale s oficialnym názvom FBA – baskest hráči sú tu BÍÍÍG sport celebrities….Jasné že som sa na 10min pridala. Sranda musí byť…aby videli, že BIELE dievčata ,,VEDIA “ skákať….

Sadáme na našu lodičku, smer pláž Siedmych pirátov….paráda, opäť celý deň sami, len 2 krát nás vyrušila návšteva posádky okoloidúcich lodičiek. Aspoň máme konečne aj jednu spoločnú fotku a ja som si našla parťákokamošku/kamoša??? na drinčíky….večer sa vraciame ušnorchlovaní, uslnení( ja aj ein bischen udrinčíkovaná ?) ale hlavne SŤASTNÍ….

Dnes sa presúvame z ostrova PALAWAN na CEBU cca 1 hod letom. Náš hlavný dôvod medzizastávky na tomto ostrove pred BORACAY je šnorchlovanie v otvorenom mori s WHALE SHARK’S. Úspešne sme sa napratali do trojkolky a cestou na letisko mám pocit že do kopcov budeme musieť vždy vystúpiť a potlačiť náš taxi. Značka z ,,hlavnej“ že treba odbočiť na letisko neexistuje. Prichádzame k plotu zamknutému na zámok…ale strážnik pekne odomkne a nás riadne vyčekuje!!! Lístky, batožinu, taxikára či ma licenciu na vozenie zákazníkov na letisko….opäť sa presviedčam ze len my ,,tupí“ turisti si myslíme že tu majú vo všetkom chaos….check in hala z bambusu a naj je autobus ktorý nás vezie k lietadlu. Stretávame super partičku ktorej súčasťou je aj slovenka z Košíc. Trošku pokecáme, je na Filipínach už 8 mesiacov tak sa chcem dostať do obrazu aj vďaka nej, nie len mojimi očami turistu…a smejem sa, i keď OSKAR hrozí až o pár dní, my vchádzame do lietadla po červenom koberci… Po prílete nás zdrapol super parťak taxikár a hajde do VILI ROSA, síce len 120 km od letiska ale trafic HROZNÁÁÁ. Som si schrupla a po 3 a 1/2hod!!! prichádzame do oázy kĺudu. Budem vás trošku nudiť fotkami všetkých cien ktoré VILA ROSA v rámci cestovného ruchu získala…ale až keď zažijete tak pochopíte. A tí čo pravideĺne cestujete alebo pracujete v tomto obore tak viete o čom píšem… Nie okázalý luxus je princíp týchto ocenení, ale ruka pani domácej ASTRID, ktorá pred 9 rokmi odišla z Nemecka, kúpila nádherný pozemok na pláži a postavila krásnu vilu podĺa vlastných predstáv. Máme pocit, že sme ako na SK keď prídeme k našim priateĺom na víkend, ktorí sa ako všetci slováci s otvoreným srdcom o vás s radosťou postarajú. Vila má len 3 izby na ubytovanie, my sme momentálne na vile sami…užívame si bazén, vírivku, pláž, prekrásnu záhradu, ja vínko? a hlavne domácu kuchyňu. Večer sa Astrid spoločne so svojimi zamestnancami postaví k sporáku ako hlavná kuchárka a vykúzlia pre nás komplet menu podĺa nášho výberu…my už len odpadávame do postele tešiac sa na žraloky…

Som taká excited z potápania so žralokmi že nemôžem spať. O 5:30 sa ticho vytratím na východ slnka a dám si riadnu dávku strečingu…Keďže nás Astrid upozornila, že Whale sharks sú veĺmi citlivé na všetky pachy a vadia im krémiky, mydlá atď. stojím 20min pod horúcou vodou a drhnem sa. Mám dilemu či umývať zuby?…no to som musela…o 7hod vyrážame spoločne v sprievode Rose čo je Astridina pravá ruka. Nedá mi to, stále nechápem, tak ju vyspovedám. Akože my ideme do nejakého veĺkého akvária? (Nerada by som svojimi peniažkami podporovala chovanie a atrakciu zvieratok v zajatí. Už som bola na pár plávaní s delfínmi, korytnačkami atď. a napríklad na Bali som mala chuť zobrať delfína pod pozuchu a zdrhnúť s ním do mora. Chúďiatka sa tam točili v guĺatom pseudo bazéne a ĺudia medzi nimi…hrôza!!!) Rose ma však ubezpečuje že ideme my za nimi do otvoreného mora…. tak čitajte ako to funguje. ODPADLA SOM!!! Po príchode si zakúpite lístok na lodičku na ktorej vás odvezú cca 300m do mora. Vyskakujete bez hluku a začína sa zážitok. Predsa len, dospelý Vale Shark dosahuje veĺkosť cca 12 aj viac m a to je už je riadna rybisko a stretnutie zoči voči vo voĺnej vode s obrovským rešpektom.
Vtom sa k nám približuje menšia lodička s rybárom ktorý ma plný mech čerstvých kreviet. Neverím vlastným očiam, aj si poriadne glgnem slanej…. vedĺa neho poslušne ako najlepšie vycvičený psík pláva žralok a necháva si rovno do papuĺky hádzať hrste kreviet. No, naposledy som videla takto poslúchať mojich psov na cvičáku, keď som zamenila granulky za kúsky syru!!! Okamžite sa ponáram a sledujem to prekrásne aero telo. Ide z nej úplny kĺud. Ĺudia jej vôbec nevadia. Upozornili nás síce a pozor pod trestom vysokej pokuty a pri ublížení žralokovi aj VZATIA DO VÄZBY že sa bližšie než na 4 m nesmieme približovať. No ale čo spravíte keď si vás chce ON obor bližsie pozrieť? Asi som bola najpoctivejšie vydrhnutá!!!? Zrazu je žralok pri mne, ja sa snažím plávať od neho no cítim ako sa ma nežne dotýka plutvou okolo stehien, ako keby ma chcel skryť pod krídlo. Pokožku má úplne hladkú a jemnú. Ja srdce od strachu v mini bikinách, ale ten za pár sekúnd strieda neskutočný pocit šťastia. Toto je zážitok ktorý sa mi určite odohrá v mojom filme v posledných sekundách pred odchodom…užívame si žraloky cca 30min a musíme z vody von na breh. Nech sa ujde aj ostatným… Tento status bude sice trošku dlhší ale chcem vám vysvetlit ako to vlastne je. Žraloky , všetko babies 6-8m sú zvyknuté ráno cca o 6 hod priplávať, holdujú si na krevetách do 12hod kedy začína byť moc teplo. Tak sa jednoducho vrátia opäť nevedno kam do hlbokých vôd. Takže oni si chodia normálne piknikovať ako sa ktorej zachce. My sme zažili 8ich, deň pred nami ich bolo 20ks. Ale to čo mi povedala Astrid keď som jej večer s nadšením opisovala môj zážitok ma fakt dostalo. Ono je to tak, že dospelé jedince s bábätkami priplávajú okolo mája a zdržia sa do októbra. Potom si rodičia zoberú terajších vykŕmených škôlkarov a nechajú malých polročákov na celú sezónu vo ,,filipínskej“ škôlke!!!! PÝTAM SA? KTO TU KOHO VLASTNE SLEDUJE A MÚDRO VYUŽÍVA???

Po žralokoch sťastní ako blchy sadáme k Rose do taxíka a presúvame sa k objednanej lodičke. Tá nás za 10 min priváža na prekrásny ostrov. Astrid myslela na všetko, takže máme so sebou ladničku plnú dobrôt na zakusnutie, čerstvého ovocia, vody a môjho favorit filipin pivka – Red Horse. Užívame si slniečko a naozaj prekrásnu úplne tyrkysovú vodu, šnorchlujeme a piknikujeme. Po pár hodkách sa vraciame na Cebu. Čakajú nás ešte vodopády Kawassan. Po príchode zažívame naozaj smiešnu príhodu. Môjho Peťka sa jeden miestny pýta či je herec Van Damm??? On mu zo srandy odpovedá že je jeho mladší brat!!! A než stihneme čokoĺvek dodat a odnegovať zo srandy vypovedané, strháva sa šialenstvo…všetci sa prekrikujú , utekajú hore-dolu od jedného domu k druhému, baby pištia, zvolávajú svoje kamošky, deti, psov, mačky atď. Chlapi Peťovi obdivujú svaly, ukazujú mu svoje bicepsi, chcú aby ukázal karate kopy… ja stojím a neverím…o chvílu na ňom visí celá dedina, nasleduje fotošúúúting. Najprv so všetkými, potom spoločná len 8 najkamošiek, potom len 2 kamošky, potom chce každá sama fotku? potom chcú chlapi spoločnú a každý sám pomooooc….tak to ide cca 30min…darmo zachraňujem situácou a hovorím Rose že to nie je pravda, nech im to vyvráti. Tá ma naopak zabije protiotázkou, prečo sme jej to nepovedali skôr, že aj ona chce fotku!?!?! POMOOOC 2 krát …tak keď sa s ním odfotili už v piatom kole aj tý psy a mačky, konečne sa nás ujíma sprievodkyňa a kráčame k vodopádom. Poviem vám, v mojom živote som bola už na toĺkých vodopádoch….ale tento je najkrajší aký som v živote videla a zažila. Nielen že má až 8 úrovní ale voda steká a omýva nejaký zvláštny druh pieskovca. Proste celý vodopád je v pestrej palete modrej farby. Najmä bledomodrej a tyrkysovej. Z jednej úrovne do druhej sa musíme prešplhat, lano je len z najnižšej, hore vyššie sa ráta s tým, že na TO máte. V niektorých častiach je to riadny adrenalín a slušný športový výkon. Neskutočne si to užívame. Finish si dávame až keď som ja polofialova a drkocú mi zuby z ĺadovej čistej vodičky….zošplháme dolu a POMOOOOC! Zase sa síce len brat, ale Van Damma fotííi s tými ktorých zavolali mobilmi z okolitých dedín…. asi to majú tie naozajstne celebrity v živote strašné…. Vzdávame to, trochu neslušne utekáme a zatvárame sa do taxíka. Zuby mi od zimy drkocú ako Zombie, ešte by som začala okolo seba kúsať od nervov….smer Vila Rosa, horúci čaj a vírivka plus mňam večera. Po nej nás čaká ešte 3 hodinová cesta do hlavného mesta….

Zodbúdzame sa do riadneho prepychu. Môj drahý nás ubytoval v prekrásnom hoteli. Všade samý mramor, drahé kovy, kvety, tečúca voda vo fontánach, prenádherné Spa a komplet vybavené fitko…až mi je čudno keď si pomyslím ako žijú ĺudia o 50km ďalej…Dali sme to na lenivcov, z fitka sme zdúchli, zato na raňajkách sme sa vykrochtali!!! (radšej nebudem opisovať čo všetko bolo k mání). Jedine čo si neodpustím je, že čokoladové fondu bolo takej výšky ako ja… takže som si mohla dať kĺudne čokoládovú sprchu…MŇÁÁAM…strihli sme si ešte krátky shopping v susediacom fashion obchoďáku a hybaj na letisko. Opäť v neskutočnej traffic. Z Cebu sme za 50 min na letisku v Aklan, kde nás už čaká nás kamarát Ferko, ktorý je na Boracay ako doma. Krátky presun lodičkou a sme na hotely. Zvítame sa s jeho dcérou Ivetkou a šup na prieskum pláže. Dnes si dávam ešte veget, ale od zajtra začínam s hladaním vhodného hotela a vybavovaním potrebných podmienok na cvičenie pre FITPOBYT na FILIPÍNACH v marci 2018.

Behám po ostrove, hladám vhodný hotel nie len pre ubytovanie ale aj s podmienkami na profi cvičenie. Vyberám, stretávam sa s managmentom, rokujem o podmienkach….ale včera som si dala akože ,,of“ day a išli sme spoločne s mojím drahým, Ivkou a Ferim na celodenný výlet na neďaleký ostrov ktorý bude v ponuke FITPOBYTU v marci 2018….poznáte ma, musím sa na vlastnej koži presvedčiť a až potom odporučím! Čo vám napísať??? Tentokrát nič!!! Bude to len o obrázkoch a videách ktorých je toĺko, že ich rozdelím na 2 dni…taká krása vás tam čaká….užívajte❤??si…